Bohatstvo skryte pod zemou

Predmetom Dohovoru o ochrane svetoveho a kulturneho dedicstva, prijatom clenskymi statmi UNESCO na 17. generalnej konferencii roku 1972, je vyclenovanie objektov a uzemi unikatnych a vyznamnych z celosvetoveho hladiska a zabezpecenia ich osobitnej ochrany, udrziavania i prezentacie ako neocenitelneho a nenahraditelneho vlastnictva nielen urciteho naroda, ale celeho ludstva.
Zahrna program starostlivosti o dedicstvo na statnej urovni a podmienil vytvorenie Medzinarodneho vyboru svetoveho dedicstva a Fondu svetoveho dedicstva od roku 1976. Roku 1992 sa zriadilo Centrum pre svetove dedicstvo ako staly sekretariat vyboru so sidlom v Parizi.
Uzko spolupracujuce organy su Medzinarodna rada pre pamiatky a sidla (INOMOS) a Medzinarodna unia ochrany prirody (IUCN). Do septembra 1995 uvedeny dohovor ratifikovalo 142 statov vratane Slovenskej republiky.

K 1. 1. 1996 je do zoznamu svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva zahrnutych 469 objektov a uzemi, z toho 349 kulturnych, 103 prirodnych a 17 zmiesanych pamiatok. Na zasadnuti Medzinarodneho vyboru svetoveho dedicstva v dnoch 4. - 9. 12. 1995 v Berline sa odsuhlasil i bilateralny slovensko-madarsky projekt Jaskyne Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu. Tym je po svetovom kulturnom dedicstve (Banska Stiavnica s okolitymi technickymi pamiatkami, Spissky hrad s okolim, Vlkolinec) na uzemi Slovenska zastupene aj svetove prirodne dedicstvo.
Slovensky a Aggteleksky kras ako suvisle krasove uzemie predstavuje typicky stredoeuropsky planinovy kras mierneho klimatickeho pasma s viacerymi genetickymi a morfologickymi typmi jaskyn a priepasti. Zabera rozlohu asi 600 km2, z coho 2/3 su na uzemi Slovenskej republiky a 1/3 na uzemi Madarskej republiky. Z hladiska velkoplosnych chranenych uzemi sa vztahuje na CHKO Slovensky kras a Aggteleksky narodny park. V doteraz znamych viac ako 700 jaskyniach a priepastia ch su zastupene roznorode formy sintrovej vyplne. Podzemne krasove javy su miestami polohovo koncentrovane a dosahuju neobycajnu hustotu (na casti planiny Dolny vrch je sutredenych 20 priepasti na 0,5 km2). Ako charakteristickych a reprezentativnych lokalit je v projekte zvyraznenych 21 jaskyn, resp. genetickych jaskynnych systemov (Domica - Baradla, Silicka ladnica - Gombasecka jaskyna, Krasnohorska jaskyna, Hrusovska jaskyna, Jaskyna Skalisteho potoka - Kunia priepast, Drienovska jaskyna, Jasovska jaskyna, Snezna diera, Zvoniva priepast, Diviacia priepast, Ochtinska aragonitova jaskyna, Obrovska priepast, priepast Vecsem-bukki, Vass Imreho jaskyna, jaskyna Meteor, priepast Rejtek, Jaskyna slobody, Kossuthova jaskyna, Jaskyna mieru, Rakocziho jaskyna 1 a Rakocziho jaskyna 2). Hoci Ochtinska aragonitova jaskyna sa nachadza v Revuckej vrchovine, bohatstvo a unikatnost aragonitovej vyplne i zaclenenie do byvaleho ochranneho pasma CHKO Slovensky kras podmienili jej zaradenie do spolocneho projektu. Jasovska jaskyna v Medzevskej pahorkatine je sucastou CHKO Slovensky kras.

Ochtinska aragonitova jaskyna

• Domica (Silicka planina) - dlzka 5900 m (spolu s j. Certova diera), sucast jaskynneho systemu Domica - Baradla dlheho 21 000 m, fluviokrasova, tri vyvojove urovne, bohata sintrova vypln (palicovite stalagmity, sintrove kaskady, stity a bubny aj ine formy), archeologicke nalezy (neolit - najvyznamnejsie nalezisko bukovohorskej kultury, halstat, stredovek), zimovisko netopierov.
• Silicka ladnica (Silicka planina) - dlzka 1100 m, hlbka 110 m, fluviokrasova, vstupna cast korozno-rutiva, najnizsie situovana jaskyna s ladovou vyplnou do 50o severnej zemepisnej sirky mierneho klimatickeho pasma, archeologicke nalezy (paleolit?, neolit, doba bronzova, laten, stredovek).
• Gombasecka jaskyna (Silicka planina) - dlzka 1525 m, fluviokrasova, dve vyvojove urovne, unikatne sintrove brcka (dlhe az 3 m).
• Krasnohorska jaskyna (Silicka planina) - dlzka 1100 m, fluviokrasova, najvyssi stalagmit na svete (32,7 m).
• Hrusovska jaskyna (Silicka planina) - dlzka 780 m, fluviokrasova, tri vyvojove urovne, unikatna sintrova vypln (excentricke formy, heliktity).
• Jaskyna Skalisteho potoka (Jasovska planina) - dlzka 3833 m, hlbka 289 m, fluviokrasova, podzemne sifony a jazera.
• Kunia priepast (Jasovska planina) - dlzka 600 m, hlbka 203 m, fluviokrasova, horna cast korozna, viacere formy sintrovej vyplne.
• Drienovska jaskyna (Jasovska planina) - dlzka 1300 m, fluviokrasova, dve vyvojove urovne, vyskyt sadrovca a druz kalcitovych monokrystalov (velkost do 15 cm).
• Jasovska jaskyna (Medzevska pahorkatina) - dlzka 2122 m, fluviokrasova, pat vyvojovych urovni, bohata sintrova vypln, archeologicke nalezy (paleolit, neolit, doba bronzova, halstat, doba rimska, stredovek), historicke pamiatky (napis z roku 1452), zimovisko netopierov.
• Snezna diera (Horny vrch) - dlzka 100 m, hlbka 25 m, rozsadlinovo-korozna, ladova vypln.
• Zvoniva priepast (Plesivska planina) - hlbka 101 m, korozno-rutiva, mohutne pagodovite stalagmity.
• Diviacia priepast (Plesivska planina) - hlbka 123 m, korozna, rozmanita sintrova vypln.
• Obrovska priepast (Dolny vrch) - hlbka 100 m, korozno-rutiva.
• Ochtinska aragonitova jaskyna (Revucka vrchovina) - dlzka 300 m, kryptokras, unikatna aragonitova vypln (oblickovite, ihlicovite a spiralovite formy).

Zo slovenskej strany sa na spracuvani projektu za koordinacie Ministerstva zivotneho prostredia SR podielali SAZP - Sprava CHKO Slovensky kras, Sprava slovenskych jaskyn, Slovenske muzeum ochrany prirody a jaskyniarstva aj Slovenska speleologicka spolocnost. Z madarskej strany najma Sprava Aggtelekskeho narodneho parku a Speleologicky institut v Budapesti.
Zoznam svetoveho dedicstva doteraz zahªna styri prirodne lokality, ktorych unikatne hodnoty su v podzemnom krasovom fenomene - jaskyniach. Ide o Narodny park Mamutej jaskyne (USA, najdlhsi jaskynny system na svete) a Skocjanske jaskyne (Slovinsko), Narodny park Carlsbadskych jaskyn (USA) a Jaskyne Slovenskeho a Aggtelekskeho krasu. Jaskyne sa vyskytuju aj na niektorych inych uzemiach zaradenych do tohto zoznamu, avsak z hladiska ich celkovej hodnoty nie su dominantne.
V ramci svetoveho kulturneho dedicstva je zahrnuta jaskyna Altamira (Spanielsko), kresby v jaskyniach v doline Vezere (Francuzsko) a podzemny religiozny priestor antropogenneho povodu zv. Sokkuram (Juzna Korea).
Zapisanie kulturneho alebo prirodneho majetku do zoznamu svetoveho dedicstva zvyraznuje jeho samotnu existenciu a zavazuje prislusny signatarsky stat konvencie zabezpecit jeho ochranu a primeranu starostlivost. Ak treba, s moznostou poziadat o medzinarodnu podporu z Fondu svetoveho dedicstva.
V pripade nasich jaskyn je realna aktualizacia programov starostlivosti s dorazom na clovekom postihnute a atakovane lokality, vratane monitorovania stavu prirodneho prostredia. Medzi najvaznejsie negativne prejavy urcite patri narusenie prirodzeneho zaladnenia Silickej ladnice. Okrem toho treba venovat osobitnu pozornost styrom spristupnenym jaskyniam (Domica, Gombasecka jaskyna, Jasovska jaskyna, Ochtinska aragonitova jaskyna) pri sledovani vplyvu prevad zky na jaskynne geosystemy a zanedbatelny nie je ani technicky a esteticky stav vstupnych arealov s poskytnutim zakladnych informacii o prislusnom prirodnom dedicstve. Najvyznamnejsie jaskyne v Slovenskom krase budu v zmysle Zakona NR SR c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny vyhlasene za narodne prirodne pamiatky.
Priebeznym monitorovanim stavu prirodnych objektov a uzemi zapisanych do zmieneneho zoznamu, ktore vykonava Centrum pre svetove dedicstvo prostrednictom odbornych expertov UICN, sa zabezpecuje medzinarodny dohlad na odsuhlasene svetove dedicstvo. Uvedenym skutocnostiam a zamerom by mali odpovedat dalsie cinnosti organizacii ochrany prirody i dobrovolnych jaskyniarov.